top of page
ÚSPECHY

Čo som dokázala, čo sa mi podarilo a čo sa o mne napísalo.

Otvorila som druhú autorskú výstavu 

KABKA INÁ_ A INAK

 

V utorok, 11. decembra, večer o 17.00 hodine prezentovala svoju prácu a úspechy Katarína Babálová, fotografka, dizajnérka a grafička. Vernisáž bola súčasťou piateho ročníka festivalu Cesta do neznáma, ktorý organizoval projekt SPOTs.

 

Zámerom organizátorov festivalu je upriamiť pozornosť širokej verejnosti na menšiny, ktoré sú súčasťou našej spoločnosti. Nie vždy si majorita uvedomuje s akými nástrahami a ťažkosťami sa jednotlivci v každodenných životných situáciách stretávajú. Cieľom festivalu  je prostredníctvom  osobných príbehov a stretnutí priblížiť osudy ľudí, ktorí patria do niektorej z minorít.

 

Kým sa za posledných 5 rokov mohli Košičania dozvedieť viac o živote bezdomovcov, Rómov, ľudí s fyzickým či psychickým hendikepom, tento rok sa festival venoval ľuďom zo sluchovým postihnutím. Patrí k nim aj Katarína Babálová, ktorá sa ako nepočujúca narodila. Do vienka však okrem húževnatosti dostala aj nesmierny talent. Ten využíva pri zachytávaní každodenných okamihov prostredníctvom fotoaparátu. Výstava s názvom Kabka iná a inak, nie je jej prvou autorskou výstavou, ale prvou výstavou, ktorou sa prezentuje v Košiciach.

 

Vystavené fotografie a fotografické koláže obsahuje aj snímku „Rybárik riečny“, ktorým mladá umelkyňa, vyhrala 2. miesto v prestížnej fotografickej súťaži Slovak Press Photo. Keďže má autorka výstavy blízko k vizuálnemu umeniu, obohatila ju aj o alternatívnu formu prezentácie prostredníctvom 10 minútového videoklipu. Pozrieť si ho môžete kliknutím na video na konci článku.

 

Výstava je inštalovaná v priestoroch Výmenníka Štítová a potrvá do 30. januára 2015.

 

nájdete link

PHOTOS PRESS SLOVAK 2013 + link

 

Druhý ročník fotografickej súťaže Slovak Press Photo má už svojich víťazov. Druhé miesto získala aj naša regionálna fotografka, v súčasnosti študentka Vysokej školy výtvarných umení, Katarína Babálová.

 

TRENČÍN. Trenčianka Katarína Babálová získala v druhom ročníku súťaže Slovak Press Photo druhé miesto v kategórii Portrét so snímkou Rybárik riečny.

 

Katka sa do súťaže zapojila prvýkrát. Samostatne vystavovala v trenčianskej galérii už v roku 2009.

Jej prvá autorská výstava mala názov Prerušenie ticha, čo je aj symbolické, pretože autorka má sluchový hendikep.

Ocenené a ďalšie vybrané fotografie zo súťaže si možno pozrieť na výstave v Múzeu mesta Bratislavy od 24.októbra do 27.novembra.

 

Ako dlho sa venujete fotografii a čo najradšej zachytávate?

Prvý krát som držala v ruke otcov fotoaparát Praktica keď som mala 11-12 rokov. Otec  ma naučil základy a rôzne techniky fotografovania. Aj na SUŠ v Trenčíne ma zaujímala fotografia a čiernobiele fotky som si vyvolávala doma v kúpeľni so zariadením, ktoré môj otec dostal ešte počas jeho štúdií na škole. 

 

Na VŠ v 1. ročníku som sa prihlásila na kurz fotografie. Neskôr som absolvovala stáž na Katedre fotografie a médií. Fotografovanie je pre mňa relax a zábava. 

 

Najviac ma bavím fotiť momentky, ľudí v pohyb a pri bežnej činnosti.

Vyhrala vaša fotografia Rybárik riečny. 

 

V čom je pointa fotografie, v metafore? Ako vznikla?

„Rybarik riečny“ je súčasťou semestrálnej práce „Kamalásky“ kde som spojila zadanie ateliéru fotografie s ateliérom grafického dizajnu. V tomto projekte som nafotila svoju rodinu a svojich priateľov s úmyslom predstaviť ľudí, “vďaka ktorým je život krajší, povedzme, že znesiteľný.“ - inšpirácia z pesničky Pavla Hamela Kamalásky.

 

Časť z mojej obhajoby Kamalások - Kniha Kamalások má a bude mať pre mňa silu a nostalgiu spomienky. Je to obrazový záznam z jesene 2012, kde sú zachytené tváre a duše, ktoré mi neskôr a kedykoľvek pripomenú „akí sme vtedy boli“ a aký bol náš svet, v danej dobe, v danej chvíli. Toto dielo bude mať o 15-20 rokov obrovskú citovú a nostalgickú hodnotu pre mňa a určite aj pre moje kamalásky.

 

Viete si predstaviť, že sa raz všetci stretneme a budeme mať po päťdesiatke, budeme vo veku našich rodičov a profesorov… Je to krásny sen... Čím budeme, kde budeme a vôbec budeme ešte?

 

A prečo Rybárik riečny?

Súčasťou projektu bolo, že každý kamarát si mal vybrať obľúbené krídla, obľúbeného vtáka, a ja som mu ich potom vo photoshope k jeho fotke pridala ako symbol slobody, nádhľadu, voľnosti a mladosti. Práca obsahuje 74 fotografí a každá moja „kamaláska“ má iné krídla. Fotky sú zviazané do jednej originálnej knihy, ktorá je zastavením času v danom priestore a dobe .

 

Rybárika riečneho ,si vybral sám Matúš, ktorý je môj dobrý kamarát a je diplomovaný tréner so špecializáciou plávanie FTVŠ UK.

Rybárika riečneho si vybral asi preto, že tento vtáčik dokonale lieta a bez problémov sa vrhá aj do vody, asi sa v ňom Matúš trochu našiel a videl :)

 

Kto vás prihlásil do súťaže?

Prihlásila som sa sama, skúšala som šťastie.

 

Aké máte ambície ďalej?

Moja najväčšia výzva ma čaká tento rok. Píšem už diplomovku na tému Okuliare - Brill. Moje ambície sú asi dosť veľké. Chcem spájať fotografiu s grafickým dizajnom, mám veľký zájem zamestnať sa v nejakom grafickom študiu, alebo agentúre a neskôr snad si otvoriť vlastné. To všetko je ale dosť ďaleko, najprv musím napísať diplomovku,....

 

MAGDA ŠVANČARKOVÁ (Trenčianske noviny / 4.11.2013 / číslo 44)

nájdete link

"PRVOSENKY" Bažant Pohoda Festival v Trenčíne - Letisko 2012

 

Ahoj! Znova sme si pre vás pripravili ukážku z našej poslednej školskej i voľnej tvorby. Tento rok je nás dokopy už päť. Sme študentky vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave. Z toho štyri študentky druhého ročníka, Lucia Mlynčeková (Trenčín), Silvia Žoltická (Stará Turá), Gabika Rusková (Ružomberok), Lenka Navrátilová (Horka nad Moravou, CZ) a jedna bakalárka Katka Babálová (Trenčín).

Dúfame, že sa vám naša výstava bude páčiť!

Pohoda s vami!

 

"V reštaurácii All you can eat je už zvykom, že okrem dobrého jedla ponúka aj príjemné prostredie. Tento rok budú stan zdobiť práce, ktoré prinesú študentky VŠVU v Bratislave Lucia Mlynčeková, Katka Babálová, Silvia Žoltická, Lenka Navrátilová a Gabika Rusková z Katedry vizuálnej komunikácie."

 

(www.pohodafestival.sk)

Mladá Trenčanka prerušila ticho grafikou.

+ video

 

V mestskej galérii v Trenčíne vystavuje svoje diela Katarína Babálová. Výstava pod názvom Prerušenie ticha predstavuje grafiky a fotografie mladej nepočujúcej Trenčanky.

 

TRENČÍN. Katarína Babálová venuje grafike, dizajnu, fotografii a kresbe. Kreslenie ju bavilo už odmalička, neskôr prešla na fotografovanie a upravovanie fotiek v počítači. Ako povedala, fotí na kompaktný fotoaparát, aj keď by chcela mať digitálny. „Dôležitý je vždy nápad. Snažím sa, aby fotografie boli žiarivé, výnimočné. Najradšej mám momentky," hovorí Katka.

 

Svoju tvorbu sama opisuje ako bláznivú. Kreslí rada, oveľa radšej sa však venuje grafike. Robí aj obálky na CD nosiče. Napriek tomu že hudbu nepočuje, dokáže vytvoriť obal podľa autorových predstáv. „On má predstavu, nápad a ja podľa toho urobí grafický návrh," hovorí Babálová.

 

Túži mať grafický ateliér.

Mladá umelkyňa, ktorá používa pseudonym Kabka, študuje umenie a výtvarníctvo už od detstva. Po základnej a strednej umeleckej škole, kde sa venovala grafike, študuje v súčasnosti na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V budúcnosti by chcela mať svoj vlastný grafický ateliér.

 

Práce robí tak, aby ju bavili.

Trenčianska výstava Prerušenie ticha je Katkinou prvou autorskou výstavou. Jej diela na vernisáži predstavil historik Marián Kvasnička. Katka podľa neho vyniká v kresbe, klasických grafických médiách, má fotografické videnie a toto všetko navyše dokáže prepojiť pomocou počítača. „Svoje práce nesilí, ale robí ich tak, aby ju to v prvom rade bavilo. Jej tvorba je dobrým spôsobom prerušenia ticha. Počuje veci, ktoré my často nepočujeme ani nevidíme," dodáva Kvasnička.

nájdete link

-

 

Ako to povedať čo najjednoduchšie. Veľmi silným dôvodom tejto výstavy je holý fakt, že Katka Babálová je mojou susedkou. Jej rodičia sídlia hneď vedľa nás – aj keď si cez živý plot susedných záhrad nezverujeme všetky trápenia (skôr radosti). Mojou radosťou je Katka a jej tvorivá tvrdošijnosť, pochabosť, poctivosť pýtania sa, nepokoj, energia vymaľovať, povedať rečou výtvarných prostriedkov to, čo sa nedázaodieť do slov. Hendikepy v jednej oblasti si bohato nahrádza nespútanou kreativitou v oblasti inej: vo sfére znakov, predstáv,imaginícií, blaznivých nápadov a súvislostí, o ktorých sme si až doteraz mysleli, že nesúvisia.

 

So všetkou vážnosťou týchto faktov rád priznávam, že nedokážem byť kritický. Na jar sme s Katkou preberali umelecké smery a avantgardy 20. storočia ako povinnú súčasť jej vysokoškolského štúdia. Je možno paradoxné – aj keď mi Katka veľmi pozorne a vnímalo odčítavala z úst – najviac som sa o týchto témach dozvedel ja! Je ľahké byť chytrákom: no s jagavými bedmintonistami je ten problém, že vám veľmi mrštne a okamžite vrátila prihrávku, lebo pri hre - čo je možno ďalší paradox – pohotovo myslia. A možno ešte inak: vedia si veci vypredstavovať. Toto je dôležitá črta Katkinho výnimočného výtvarného talentu.

 

Pravda, talent je charizma, dar, danosť, ktorá potrebuje kultiváciu, podmienky, V tomto kontexte nie je zanedbateľné pedagogické vpečatienie manželmi Meškovými zo ZUŠ v Trenčíne, ani krásne roky na Strednej umeleckej škole v Trenčíne, kde Katka vyštudovala odbor propagačnej grafiky u takých osobností, akým nesporne sú P. Grísa a T. Tóthová. Fotografický kurz FOTOSIGHT umocnil autorkin záujem o presahy médií na báze umeleckej fotografie. Na základe týchto nesporných pokrokov ju dnes nachádzame medzi študentmi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Po tom, ako absolovovala dobré základy na Katedre vizuálnej komunikácie u P. Nosáľa, získaba ďalšiu podporu v špecálke grafického dizajnu S. Stankóciho. Vďaka otvorenosti súčasného výtvarného školstva, ktoré netlačí svojich elévov do „ povinných jázd“ a „metania ideologických sált“, ale akcentuje svojráznosť talentov otvorenosťou voči nápadom a víziam, sa Katkine bláznivé i vážne múzy môžu vydovádzať podľa energie jej podmanivo prudkej letory.

 

Kabka (to je je signum, pseudonym) disponuje nevšednou pohotovosťou kresby, klasických grafických médií, fotografického videnia a navyše dokáže prepájať jednotlivé komponenty týchto výtvarných druhov šikovnými PC multiplikáciami. Aby to nevyzeralo tak zložito: ja sám pre seba, a ak chcete pre vás, veľkú časť jej súčasnej tvorby pracovne nazývam „kabkáže“. Ak vám príde na um asociácia s kolážou, asamblážou, frotážou atď., nemusíme byť ďaleko od pravdy. Kabkáž je však okrem spájania rôznorodých médií do rovnorodých predstáv aj štýlovou uvoľnenosťou voči všetkým vplyvom súčasnej vizuálnej kultúry – vrátane reklamnej produkcie, graffitti, popartovej scény, komiksu, animácií, inštalacií, aranžovania, preformancií, happeningov, klipovej dikcie, šokových šrotov, fotografických momentiek a gagov. Popri akčnej výtvarnej pohotovosti má autorka aj zmysel pre utilitárne, praktické celky, akými sú objekty výtvarného dizajnu či už v oblasti kultúry (knihy, booklety, situačné tlače, plagáty)alebo merkantilného výtvarníctva. Dokáže pracovať s proporciami rôznych variánt písma, plochy, celkov, detailov, obrazov, vizuálnych vrstiev. Podstatným rysom jej tvorby je však skutočnosť, že sa od ničoho nesilí, ale robí svoje práce tak, aby to v prvom rade bavilo ju. Ak to bude baviť aj vás, o to lepšie.

 

Za všetjkých tým technickými finesami stojí vždy kardinálna otázka: aký to má zmysel? Aký je odkaz tejto tvorivosti? Aké messages tlmočí? Pokúsim sa byť pravdepodobný: najväčšiu silu vidím v Katkinom zmysle pre akciu, pre zastavený dej, ktorý kumuluje dejiny zážitku, skúsenosti, poznania i spomienok. Jej silnou zbraňou je vizuálne gesto miesto veľkých slov. Toto gesto vie byť kruté, drsné, ironické, výsmešné, crazy uvoľnené, ale aj melancholické, vnútorné vnímavé, citlivo sebestredné aj súcitné. Každopádne je jej tvorba dobrým spôsobom na prerušenie ticha ( ako sama nazvala svoju prvú trenčiansku výstavu) Ticho- ak v tom môžem pokračovať – je akustickým panenstvom. Kabka však počuje veci, ktoré sme obyčajní smrteľníci často takto nepočuli, a najmä nevideli. Jej tvorba je pre mňa vášnivým posunkovým divadlom nevídanej, neslýchanej sily.

 

PhDr. Marián Kvasnička

Hlava XXI

Novú vedomostnú súťaž pre študentov dotuje štát.

 

Symbolicky, presne na Svetový deň knihy,

predstavila STV 2 svoje novinky, ktoré majú

naznačiť smerovanie tohto televízneho kanálu.

 

Vyzerá to, že Dvojka bude naozaj určená náročnejším divákom. Mnohí si vydýchnu a spokojne skonštatujú, že už bolo načase.

Okrem licencovaného formátu Moja naj kniha, v ktorom sa bude hľadať najobľúbenejšia kniha Slovákov, pribudne aj nová vedomostná šou Hlava XXI. Ponúkne naozaj exkluzívnu cenu – nadaní študenti stredných a vysokých škôl môžu získať pobyt na jednej z prestížnych univerzít v Európe. Podľa Branislava Šantu, PR manažéra Dvojky a Trojky, zámerom

relácie nie je vyrábať hviezdy, ale dať možnosť mladým nadaným ľuďom rozvíjať svoj talent.

 

„Sme veľmi radi, že do tvorby relácie sa zapojili aj vysokoškoláci." Scénu navrhli študenti scénografi e Silvia Zubajová, Michal Lošonský a Ján Ptačin. Logo je dielom poslucháčky VŠVU Kataríny Babálovej. Aj preto sme sa rozhodli, že v pilotnom vydaní princíp hry divákom ozrejmia práve študenti VŠVU a VŠMU. Garantom projektu je svetová špička v kozmickom výskume, Vedec roka 2009 profesor Jozef Masarik. Prečo Hlava XXI? Lebo hlava je schránka, v ktorej je uložený intelekt, a XXI preto, lebo hľadáme ,hlavu‘ 21. storočia,“ objasňuje Šanta.

 

O čo ide?

Každý mesiac sa súťaží o jeden pobyt. Samotnému súťažnému večeru predchádzajú magazíny. Najskôr UNIVERZITA, potom KRAJINA

a tretí pondelok v mesiaci predstavia osobnosť univerzity, zväčša nositeľa Nobelovej ceny. Napríklad 24. 5. bude reč o spisovateľovi Albertovi Moraviovi. Hosťom v štúdiu bude jeho partnerka – talianska spisovateľka Dacia Marainiová. Posledný pondelok v mesiaci budú diváci vidieť samotnú súťaž. Celý projekt vznikol na základe zmluvy so štátom, ktorý na jeho výrobu prispel sumou 316-tisíc eur. To sa zatiaľ na mediálnom trhu ešte nikdy nestalo. Súťaž je predbežne naplánovaná na rok 2010, ale v prípade priaznivého ohlasu sa STV nebude brániť pokračovaniu. Pilotný diel mal celkom slušnú sledovanosť, čísla boli porovnateľné so štandardnou sledovanosťou druhého programu.

 

Autor: Život (19/2010), Monika Macháčková

GRAFICKÝ DIZAJN NIE! + link

 

Výstava študentov a pedagógov > Ateliér grafického dizajnu 2 / Typolab > Katedra vizuálnej komunikácie > Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava. Ide o súbor dvadsiatich deviatich rôzne výtvarne riešených písmových znakov, aké dohromady vytvárajú nápis, alebo skôr transparent: Umenie vyžaduje od divákov obete!

 

Lenka Stodůlková, Dávid Jablonovský, Adam Marko, Tomáš Rybár, Katarína Babálová, Marek Chmiel, Lukáš Jakubis, Marián Preis, Adrián Juráček, Kristína Bartošová, Otto Banyák, Juraj Pecho, Alena Stanková, Juraj Meszároš, Žaneta Drgová, Veronika Melicherová, Katarína Gatialová, Lucia Blanáriková, Martina Obertová, Michaela Chmelíčková, Pavol Bálik, Michal Tornyai, Ondrej Gavalda, Alex Gutrai, Stanislav Stankoci, Pavlína Morháčová, Vojtech Ruman, Peter Vido, Peter Nosáľ

 

Hoci sú za obidvomi názvami výkričníky, dohromady ide o nezodpovedanú ironickú otázku dotýkajúcu sa samotného jadra grafického dizajnu, teda jeho vizuálno-komunikačnej funkcie. Presnejšie, máme dočinenia s pýtaním sa na mieru zrozumiteľnosti, akou by mal disponovať akýkoľvek graficko-dizajnérsky objekt bez toho, aby stratil svoje výtvarné kvality. Výstava ako celok je teda poukazom na neprestajné kompromisy, či hľadanie balansu medzi dvoma zásadnými ambíciami: pochopiteľnosťou a umeleckou hodnotou.

 

Na druhej strane nemožno prehliadnuť ani ďalšiu rovinu problémov, ku ktorým spolu odkazujú obidva nápisy. A to, nakoľko je nevyhnutné narábať so zrozumiteľnosťou pre široké publikum a umeleckými kvalitami ako s protikladnými? Má vôbec nejaké reálne opodstatnenie tento antagonizmus? Nie je produktívnejšie zbaviť sa podobných dualistických predstáv, ktoré sú neraz iba prekážkou pre mnohé kreatívne riešenia? A akú podobu by malo nadobudnúť dizajnérske myslenie prenesené do priestoru mimo týchto sporných kategórií?

 

Každá z vystavených prác sa rozdielne vyrovnáva s položenými otázkami, aj miera sofistikovanosti spracovania predávaných informácií je odlišná. Spoločné majú však to, že im je vlastná irónia, ktorá, na rozdiel od bezduchého výsmechu, berie vážne objekt, na aký je zameraná. V tom sú si podobné s dobrým vtipom, čo vie odhaliť nečakané, aj keď vždy  prítomné súvislosti, pričom nie je najdôležitejšie, koľko ľudí ho pochopí, stačí, že sa na ňom dobre zabáva jeho autor...

 

Jozef Kovalčik

Kabka - iná_ a inak II. pouličná výstava

 

Milí priatelia, susedia a kamaráti. Dovoľujem si Vám dnes srdečne privítať a predstaviť Vám mini pouličnú výstavu „ Kabka iná a inak II“.

 

Jej autorkou je mladá kreatívna umelkyňa, absolventka VŠVU v Bratislave. Rodáčka z Trenčína Katarína Babálová.

 

Tento polohou atraktívny a zaujímavý priestor výkladných skríň bol dlho zanedbaný a nevyužitý. Katku zaujal hneď na prvý pohľad, keď sa sem prisťahovala do podnájmu. S víziou použiť ho ako výstavnú plochu začala zisťovať kontakt na majiteľa výkladu, čo sa jej sprvu nedarilo. Ale náhoda na seba nedala dlho čakať a jedného dňa , pri zabezpečovaní krabíc na sťahovanie pre spolubývajúcu Anku , Katka zbadala manželov Fedorovcov vo výklade ako tam niečo upravujú .Slovo dalo slovo a mini výstava je tu pre potešenie oka a aj duše okoloidúcich ľudí.

 

Tri veľké obrazy ľudí so zvieracími hlavami sú spracované na plátne kombinovanou kolážovou technikou fotografia a maľba. Na autentických fotografiách Katkiných priateľov, Katka premaľovala ich tváre na hlavy zvierat, ktoré charakterizujú ich povahové črty. Sú to ich virtuálne masky, ktoré podľa potreby ukazujú okolitému svetu, alebo naopak, ich úpenlivo skrývajú pred zrakom svojich priateľov a známych. Maska je v dnešnej dobe už neodmysliteľný každodenný doplnok veľkého počtu ľudí. Niektorí sa ňou snažia zakryť svoje slabosti a boľavé miesta. Oní maskou prekrývajú neopodstatnenú agresivitu, nenávisť, závisť a zlobu. Ulice miest sú bohužiaľ plné masiek, lebo ľudia sa boja odhaliť svoju pravú tvár . Masky sú doplnky, masky sú dovolené, masky sú žiadané, lebo veľa ľudí sa nimi chce priblížiť k svojim snom a túžbam.

 

Súčasťou výstavy je aj 12 fotografií z rôznych miest a podujatí, ktoré Katka navštívila, ktoré v nej vzbudili pocity a zanechali trvalé spomienky. 12 slov na fotografiách dokresľuje a pomyselne podfarbuje fotografie, ktoré v nej evokujú spomienky, ktoré v sebe nesú tichý odkaz a životný postoj.

 

Touto cestou by sa Katka rada poďakovala za výstavné priestory firme Nostalgia a jej majiteľovi pánovi Fedorovi s manželkou a aj niektorým zamestnancom z reštaurácie Jasmine, ktorí jej vyšli tiež v ústrety pri realizácii tejto výstavy. Poďakovanie patrí aj jej spolubývajúcej Katke a jej kamarátovi Ľubomírovi, ktorí jej spolu s kamarátmi pomáhali nainštalovať obrazy a fotografie v neskorých nočných hodinách. 

Pán Jaroslav Malchárek na túto malú vernisáž pre nás všetkých priniesol na ochutnanie niekoľko fliaš kvalitného vína za ktoré mu ďakujeme. Ochutnajte a nech nám všetkým padne na úžitok.

Prajem Vám veľa príjemných zážitkov a pocitov z tejto mini výstavy.

Medzinárodné výtvarno-literárne sympózium ORA ET ARS – SKALKA 2016

Najmladšia z ženských účastníčok sympózia, Katarína BABÁLOVÁ, cítením aj výtvarným myslením patrí k digitálnej generácii, nad ktorou občas úzkostlivo krútime hlavou. Čo nedokáže počuť a vyrozprávať, lebo Boh to s ňou mal takto nejako naplánované, to dokáže artikulovať kombinovanými médiami fotografie, digitálnej kresby, grafiky a maľby v kolá- žovom skladobnom princípe. Takto vnímam aj jej monumentálne masky, za ktorými sa stráca alebo niekedy aj vyjavuje ľudská mentalita a povaha. V kontexte nášho sympózia jej príspevok vykladám ako komiksovo presné rozlišovanie duchov a zároveň apel, aby sme sa dokázali odkryť pred tým, čo je silnejšie ako naša pominuteľnosť. Ono to raz na kaž- dého príde, že začuje otázku: Kde si, Adam?

Medzinárodné výtvarno-literárne sympózium ORA ET ARS – SKALKA 2016 Pútnické miesto Skalka pri Trenčín

 

Najstaršie pútnické miesto na Slovensku – starobylá Skalka pri Trenčíne privíta tento rok opäť umelcov – účastníkov  9. ročníka medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS SKALKA 2016. V termíne 20. – 26. júna 2016 budú v areáli Malej a Veľkej Skalky a v meste Trenčín tvoriť svoje diela nasledovní autori:

Výtvarná sekcia:


1.  Eugeniusz Molski, Nowy Wiśnicz (PL)
2.   Maria Jesus Machek-Rivero, Bratislava (ESP)
3.   Martin Kellenberger, Bratislava
4.   Ján Gáll, Košice – Rozhanovce
5.   Katarína Babálová, Trenčín
6.   Iva Jarošová-Štrbová, Bratislava
7.   Peter Krupa, Levoča
8.   Katarína Šubjaková, Martin
9.   Ján Hubinský, Trenčín
10. Jozef Vydrnák, koordinátor výtvarnej sekcie, Dubnica nad Váhom

Literárna sekcia:
1. Ján Zambor, Bratislava
2. Igor Hochel, Trnava
3. Ján Tazberík, Bratislava
4. Mila Haugová, Bratislava
5. Rudolf  Dobiáš, koordinátor literárnej sekcie, Trenčianska Teplá, časť Dobrá

Kurátorom sympózia a výstav je historik a znalec umenia PhDr. Marián Kvasnička. 

 

Organizátori a spoluorganizátori 9. ročníka sympózia:

Hlavný organizátor: Mesto Trenčín


Spoluorganizátori:

  • Trenčiansky samosprávny kraj

  • Trenčianske osvetové stredisko v Trenčíne

  • Farský úrad Skalka nad Váhom

  • Beňadik, n. f.

  • T-VIA, o. z.

nájdete link

Na Skalku prídu opäť umelci

InfoTrenčín 7.jún.2016/ročník XVII

 

Medzinárodné výtvarno-literárne sympózium ORA ET ARS SKALKA 2016 privíta na svojom 9. ročníku od 20. – 26. júna 10 výtvarníkov zo Slovenska, Poľska, Španielska a 5 literátov zo Slovenska. Vo výtvarnej sekcii sa zú- častnia Eugeniusz Molski (PL), Maria Jesus Machek-Rivero (ESP), Martin Kellenberger (Bratislava), Ján Gáll (Košice), Katarína Babálová (Trenčín), Iva Jarošová – Štrbová (Bratislava), Peter Krupa (Levoča), Katarína Šubjaková (Martin), Ján Hubinský (Trenčín) a Jozef Vydrnák (Dubnica nad Váhom) – koordinátor výtvarnej sekcie. Svoje diela po prvýkrát predstavia verejnosti na pracovnej vernisáži v sobotu 26. júna v zrekonštruovanom Kostole sv. Andreja-Svorada na Malej Skalke. Slávnostná vernisáž sympózia s kultúrnym programom sa uskutoční v priestore kláštora na Skalke v sobotu 16. júla o 15.00 h. Ak ste ešte neboli na Skalke, nedajte si ujsť príležitosť v čase, kedy toto najstaršie pútnické miesto obsadia umelci, aby tam vytvorili a prezentovali svoje diela. Súčasťou sympózia bude aj odborný seminár v refektári Piaristického gymnázia 23. júna, venovaný 10. výročiu úmrtia významnej slovenskej archeologičky, dlhoročnej pracovníčky Trenčianskeho múzea a objaviteľky predrománskej rotundy na trenčianskom hrade Tamary Nešporovej. Podrobný program sympózia nájdete na www.trencin.sk a www.tnos.sk.

nájdete link

4 PRÍBEHY ZO SVETA NEPOČUJÚCICH

+ video

 

Piaty ročník festivalu Cesta do neznáma, do ticha patril komunite nepočujúcich. Živá knižnica, panelová diskusia, dve autorské výstavy a množstvo ďalších aktivít priniesli najmä krásne príbehy a množstvo informácií o ľuďoch zo sveta bez zvuku. Všetci zúčastnení podali vynikajúce výkony, rozhodli sme sa priniesť vybrané rozprávanie dvoch žien a dvoch mužov, vďaka ktorým sa máme možnosť opäť pozastaviť nad myšlienkami, ktoré nám možno nikdy predtým nenapadli.  Zocelení mnohými životnými skúsenosťami vám Katarína Babálová, Stanislav Lubina, Anna Šmehilová a Michal Hefty sprostredkujú nové vnímanie sveta, v ktorom žijeme. Pozrite si festivalové videá.

nájdete link

 

Cesta do neznáma. Do ticha. Katarína Kabka Babálová /SPOTsProjekt/

S festivalom Cesta do neznáma ste tento rok mali možnosť cestovať do ticha. Do sveta nepočujúcich, talentovaných, charizmatických, obohacujúcich ľudí. Jednou z nich je impozantná moderná grafička, Katarína "Kabka" Babálová.

 

nájdete video

"SOM AKO CUDZINKA" .týždeň 2014 časopis

 

Katarína „Kabka“ Babálová, na prvý pohľad obyčajné dievča, na druhý mladá žena neobyčajná vo svojom odhodlaní. Miera jej nedoslýchavosti je 99,8 %, počuje len šumy a ruchy či hlas vtákov.

nájdete link

STV1 Televízny klub nepočujúcich video

 

... Na záver vás zoznámime s nepočujúcou fotografkou a výtvarníčkou, študentkou VŠVU - Katarínou Babálovou...

Europe Direct Trenčín EUROOBČAN 2013

 

Víťaz fotosúťaže Euroobčan 2013

Dňa 6. decembra 2013 odborná porota z Umeleckej školy rozhodla o víťazovi fotosúťaže Euroobčan 2013. Poradie autorov fotografií bolo rozhodnuté odbornou porotou p. Mgr. Pavolom Obstom nasledovne:

 

1. miesto za fotografiu s názvom "Aj ja raz zmením svet" autorka fotografie: Dominika Žilková, TN

2. miesto za fotografiu s názvom "Euroobčania" autorka fotografie: Katarína Babálová, Trenčín

3. miesto za fotografiu s názvom "Cesty za poznaním" autorka fotografie: Pavlína Salabová, Rybany 

 

Porota rozhodla udeliť čestné uznanie nasledovným autorom:

Marek Šugra, Drietoma za fotografiu s názvom "Dôstojná staroba"

Žaneta Barteková, Trenčín za fotografiu s názvom "Barcelona v odraze"

 

Oceneným autorom srdečne blahoželáme a všetkým autorom ďakujeme za účasť v súťaži "Euroobčan 2013"

 

Odovzdanie cien víťazom súťaže bude slávnostne odovzdané na vernisáži dňa 16. decembra 2013 na Úrade Trenčianskeho samosprávneho kraja. O presnom čase Vás budeme informovať. Zároveň Vás všetkých srdečne pozývame na výstavu fotografií Euroobčan 2013, ktorá bude na Úrade TSK prístupná pre verejnosť od 16. do 20. decembra 2013.

Všetky zaslané USB a CD budú po vernisáži zaslané autorom fotografií.

 

( 6.12.2013 http://www.europedirecttrencin.sk/ )

 

SNG! NOW

 

Výstava študentských prác Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave SNG, Esterházyho palác, suterén, Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava/ 16. december 2010 – 16. január 2011 Kurátorka výstavy: Mgr. Dagmar Poláčková

 

Grafický dizajn v galérii má mnoho podôb a funkcií. Od tých zjavne viditeľných, ako je reprezentácia galérie smerom von, až po tie viac-menej neviditeľné, obrátené dovnútra, ako je orientačný či informačný systém. Problém nastavá v momente, ak sa grafický dizajn stane vystavovaným exponátom. Izolovaný od prirodzeného prostredia stráca svoj zmysel, pretože je vytrhnutý z kontextu, bez ktorého je tažko pochopiteľný. 

Jedným z riešení ako vystaviť grafický dizajn v galérii je výstava “grafického dizajnu galérie”, v ktorej je táto expozícia inštalovaná. Na základe tejto ambicióznej koncepcie vznikla výstava študentských prác reagujúcich na aktuálne problémy vizuálnej komunikácie Slovenskej národnej galérie.

Do projektu sa zapojilo 36 študentov z troch ateliérov a dvoch laboratórii Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave. Súčasťou výstavy je aj prezentácia praktických cvičení z typografie, ktoré sú neodeliteľnou súčasťou výuky na KVK.

 

Vystavujúci študenti:

Marek Alakša, Katarína Babálová, Lucia Blanáriková, Lukáš Čeman, Peter Gála, Lenka Hámošová, Jaroslava Homolová, Natália Jarembáková, Aneta Jiroutková, Adrián Juráček Martin Kahan, Kristína Koronthályová, Juraj Kočár, Veronika Kořínková, Veronika Kružliaková, Jana Leňová, Roman Mackovič, Jana Macurová, Katarína Mandáčková, Marek Menke Juraj Meszároš, Marek Minor, Zuzana Nemkyová, Ivana Palečková, Lucia Papierniková, Damián Pastirčák, Juraj Pecho, Marián Preis Barbora Rozložníková, Vojto Ruman, Bronislava Schraggeová, Charlotte Simon, Alena Stanková Veronika Troligová, Anna Ulahelová, Peter Vido pedagógovia: Mgr. art. Palo Bálik, Mgr. art. Katarína Lukić Balážíkova, Mgr. art. Marcel Benčík, ArtD. Mgr. art. Juraj Blaško, Mgr. art. Eva Brezinová Mgr. art. Ondrej Gavalda, doc. Pavel Choma, akad. mal., Mgr. art. Branislav Matis, prof. Stanislav Stankoci, akad. mal., Mgr. art. Ján Šicko, ArtD., Mgr. art. Michal Tornyai.

nájdete link

bottom of page